TOP Global News, maják do jiné budoucnosti : O to nám ide. O nič iné. Brániť ľudí, brániť Slovensko

Ako tak čítam o dejinách strednej Európy, oveľa jasnejšie chápem to, čo teraz na Slovensku prišlo k moci. Skúsim to zhrnúť do 20 bodov:

Od roku 93 sme mali tri typy vlád - jedna, Mečiarova odovzdala národné bohatstvo slovenským biznismenom v snahe vytvoriť tzv. národnú kapitálovú vrstvu; druhá, Dzurindova ho rozpredala do zahraničia; a tretia, Ficova privatizácii bránila v snahe vytvoriť sociálno-trhovú ekonomiku.
Tá prvá pôsobila v divokých 90.rokoch, kedy tu v mene slobody a demokracie zapustil korene gangsterský kapitalizmus a vyvádzali tu rôzni mafiáni a podvodníci. To bola éra, kedy bohatli ľudia ako Igor Matovič, Boris Kollár či Andrej Kiska.
Druhá, dzurindovská garnitúra premenila Slovensko na neoliberálny kapitalizmus a sprivatizovalo sa všetko, čo sa nehýbalo - vrátane dôchodkov a zdravia. Väčšina strategických podnikov sa predala do zahraničia a Slovensko sa išlo meniť na ekonomickú kolóniu.
Potom prišla vláda Smeru, ktorá priniesla tretí model - sociálny štát. Jasné, pri všetkých nedokonalostiach, ktoré vyplývali z toho, čo tu zanechali predošlé garnitúry. Švédsko budovalo svoj sociálny štát od roku 1932 - asi nikto nečakal, že Robert Fico dokáže za 10 rokov v malej semiperiférnej krajine to, čo Švédi za 80 rokov.
Ale veľa vecí sa podarilo, nezamestnanosť išla strmhlav dole, hospodársky rast išiel rekordne hore, zákonník práce dostal európske sociálnodemokratické kontúry, odbory posilnili, zvýšili sme sociálnu ochranu, naštartovali sociálnu ekonomiku. A čo je hlavné, miklošovskú neoliberálnu paradigmu sme odstránili a s ňou všetky tie nezmysly o rovnej dani, masívnom privatizovaní a minimálnom štáte.
Proti Ficovi sa logicky postavili pozostatky dvoch predošlých garnitúr - nezniesli, že nemôžu robiť mafiánsky biznis, nezniesli, že nemôžu privatizovať, bridil sa im sociálny štát a chceli návrat kolenačkovej zahraničnej politiky z čias Dzurindu a Kukana... A nakoniec svoj boj v marci 2020 vyhrali.
Oba tieto pravicové prúdy vyniesla k moci vlna nenávisti, ktorú spustila vražda Jána Kuciaka - ja viem, náhoda. Človeku sa až krúti hlava z tých neuveriteľných náhod, ktoré prináša história, že?
Čo sú zač tieto dva prúdy? V prvom rade je to podvodnícka partia z 90.rokov, ktorá v časoch gangsterského kapitalizmu bohatla na kšeftoch s Majským (istý Igor M.), ponevierala sa v mafiánskom podsvetí (istý Boris K.) či bohatla na - ako to povedať - nie úplne najférovejších úrokoch (istý Andrej K.).
Toto je partia, ktorá chce ďalej robiť divoký biznis ako v 90.rokoch a iróniou dejín je, že na to dnes využíva antikorupčnú emóciu, aj keď neexistuje nič skorumpovanejšie, podvodníckejšie a pokryteckejšie ako sú títo veľkopodnikatelia a milionári. Hovoria si tiež "obyčajní ľudia" a ako inak, bojujú "za ľudí" a za "rodiny". Kto by neveril.
Ideologicky sa striedavo

zakrývajú populizmom, konzervativizmom či centrizmom, ale v skutočnosti sú im všetky ideológie ukradnuté asi tak, ako ich diplomovky, ktoré kedysi bez mihnutia oka opajcli od iných. S výnimkou Kisku - ten si vraj ako mladý náruživý komunista diplomovku poctivo napísal sám. Možno.
V druhom rade je to neoliberálna partia, ktorá by najradšej odovzdala Slovensko do rúk nadnárodným korporáciám a sprivatizovala všetko, čo nestihol Mikloš s Dzurindom.
Buď sú to fanatickí neoliberáli, ktorých učil politike Marián Kočner pri hemendexe a rannej kávičke (istý Richard S.) alebo sú to progresívni neoliberáli, ktorých základnou ideológiou je nenávidieť všetko slovenské a ľudové a najradšej by kľúčiky od Slovenska odovzdali komplet do zahraničia (tí sa do parlamentu našťastie nedostali, ale veselo pália zboku z Denníka N a rôznych štedro financovaných mimovládok).
Ideologicky sa obvykle zastrešujú nejakou formou liberalizmu, ale v skutočnosti ich nezaujíma sloboda - nechcú voľnosť ľudí, ale voľný trh. A ak si nemyslíte to, čo oni, ste nehodní slobody a treba vás zavrieť - lebo presne tak by to John Stuart Mill chcel. A tak.
Tri prúdy. Gangsterský model, neoliberálny model a sociálnodemokratický model. Prvé dva sa spojili, aby zničili ten tretí.
A výsledok je, že vládnu pár mesiacov a už stihli kompletne rozvrátiť verejné financie, obrať seniorov o väčšinu trinástych dôchodkov, oslabiť štát, kráľovský napakovať banky a spustiť privatizáciu do zahraničia. Takto to končí, keď sa spoja divoké veľkopodnikateľské sily 90.rokov s neoliberalnou pravicou.
Toto sú dejiny Slovenska od roku 93 v skratke. To, čo dnes vládne, nie je nič nové. Je to návrat toho najtemnejšieho, čo vyprodukovali 90.roky a miklošovská rabovačka.
Poraziť to dokáže iba ľavica. Nedokonalá. Zranená. No stále ľavica. A očistená... Smer 2020.
Nepomôžu ústupky. Nepomôžu kompromisy. Ani technokrati. Ani marketingové úsmevy.
Pomôže len poctivá ľavicová a vlastenecká politika.
O to nám ide. O nič iné. Brániť ľudí, brániť Slovensko. Vrátiť naše národné dejiny na správnu sociálnu trajektóriu. A tentoraz už bez chýb.