"V polovici mája 1955 lakonický obežník Ústredného výboru KSSZ nariadil zastaviť na univerzitách, vo vedeckých kruhoch, na ministerstvách a v straníckych organizáciách štúdium Stalinovej poslednej analytickej práce “Ekonomické problémy socializmu v ZSSR”, ktorá vyšla v poslednej dekáde septembra 1952. Mnohé médiá na Západe v tom čase konštatovali, že na rozdiel od nádejí “študentov a spolupracovníkov” Stalin napriek starobe dal veci do pohybu a doslova demonštroval svoj obrovský potenciál a analytickosť a naďalej stál na čele krajiny. Ale čo je najdôležitejšie – skúsený politik, schopný nazrieť ďaleko do budúcnosti teoretik a praktik, podľa rovnakých odhadov priamo jasne povedal: v tom čase aktuálny systém riadenia ekonomiky potrebuje reformu, čo bolo pre stranícko-štátnu nomenklatúru veľmi nebezpečné…
Paralelne sa v ZSSR už v polovici roku 1953 začala kampaň falšovania tohto diela, na ktorom sa podieľali napríklad Malenkov a Mikojan (ktorí spolu s Chruščovom a ich spolupracovníkmi v rokoch 1952 – 1953 vychvaľovali toto dielo ako jedinečný prínos k teórii a praxi vedeckého komunizmu)….
Stalin vo svojom diele podrobne zdôvodnil, že v sovietskej ekonomike je veľa problémov a že administratívny a riadiaci systém v tejto oblasti potrebuje reformy. Hlavnými úlohami podľa autora bolo obmedziť nekompetentné direktívne zásahy štátu do ekonomiky, podporovať skôr ekonomické ako manažérske metódy regulácie, zvýšiť úroveň kompetencií riadiacich pracovníkov v jednotlivých odvetviach a zabrániť tomu, aby štát “vyvlastnil” všetky odvetvia hospodárstva ZSSR.
Stalin komplexne kritizoval návrhy, ktoré podporovali Chruščov a Berija už v posledných rokoch Stalinovej vlády: transformáciu kolchozov a ich zjednotenie na štátne farmy, presun strojových a traktorových staníc (MTS) a agrochemických zariadení do kolchozov. Tieto myšlienky Stalin prirovnal k rozvratu sovietskej ekonomiky prostredníctvom nevyhnutného bankrotu kolchozov, ak sa takéto snahy zrealizujú.
V “Ekonomických problémoch” sa Stalin vyslovil aj proti znárodňovaniu všetkého a čohokoľvek v ekonomike:
“Domnievajú sa, že prevod majetku jednotlivcov a skupín do vlastníctva štátu je jedinou alebo v každom prípade najlepšou formou znárodnenia. To nie je pravda. Prevod vlastníctva na štát, ako hovorí Engels, nie je jedinou alebo dokonca najlepšou formou znárodnenia, ale pôvodnou formou znárodnenia”. Všimnite si, že táto téza je súčasťou ideologického základu čínskych hospodárskych reforiem.
Okrem toho Stalin vo svojom poslednom diele obšírne hovorí o vhodnosti vytvorenia ekonomického bloku postkoloniálnych a socialistických krajín, ktorého cieľom je okrem iného “dedolarizácia” ich zahraničného obchodu a finančného systému. Tento projekt vychádza z odporúčaní medzinárodného hospodárskeho stretnutia 49 krajín, ktoré sa konalo v Moskve z iniciatívy ZSSR začiatkom apríla 1952. Fórum tiež konštatovalo, že prekážky svetového obchodu sú čoraz škodlivejšie.
V kontexte tejto knihy a toho, čo sa začalo diať v ZSSR po marci 1953, stojí za to citovať zdanlivo patologického antisovietskeho a rusofóbneho Zbigniewa Brzezinského (1993):
“Za Stalina sa Sovietsky zväz stal veľkou priemyselnou mocnosťou. Skutočne došlo k odlivu jeho obyvateľstva z dedín. Centralizovaný socialistický systém bol plne prebudovaný. A napriek tomu mala sovietska ekonomika pomerne vysokú mieru rastu. Predpokladám, že som mohol poradiť, ako tento systém zachovať, ale v roku 1985 už bolo neskoro. Myslím si, že sovietsky systém začal upadať už v 60. rokoch a začalo sa to poklesom úrovne riadenia krajiny. Musím priznať, že Stalin bol neuveriteľne schopný, erudovaný a veľmi inteligentný človek, takže úroveň sovietskeho riadenia za jeho vlády bola pomerne vysoká. Potom Stalin zostarol, ochorel a unavil sa. A po jeho smrti začala úroveň výrazne klesať.”
Armádny magazín
Zdroj fcb Zuckerberg
Žádné komentáře:
Okomentovat